Cesta (Billshido)

31. ledna 2011 v 16:57 | Ywča |  Oneshot
EDIT: text sem dávam aj s predhovorom, ktorý som posielala na twincestblog a vlastne so všetkým. Word mi nejak nefunguje :/, tak som to iba skopírovala ;)

Ahoj!
Najskôr musím poďakovať  všetkým, ktorí si prečítali moju predošlú  jednorázovku a napísali komentár :) Všimla som si, že niektorí odo mňa čakali iný pár a tým je Billshido. A pretože som taká dobrá :D, rozhodla som sa niektorým vyhovieť a Billshido skutočne napísať ;) Sadla som si za počítač a za dva dni bolo všetko hotové, čo ma naozaj prekvapilo.
Musím priznať,  že keď som tento príbeh začala písať, nebola som v dobrej nálade. A čo ma prekvapilo viac, bolo to, že to vlastne šlo samo od ruky ;)
Niečo k príbehu? Radšej nie, je to skôr také jednoduché a vkladala som tam myšlienky a veci, ako ich ja sama cítim.
Dobre, nejdem zdržovať, ale ešte jednu vec. Jednorázovku chcem venovať Janiie, Sandre, Janči, Ondine Fee.
Ywča

Bill sedel na červenej koženej dvoj sedačke a nervózne podupával nohou. Rukou mal podopretú bradu, jeho riasy sa mierne chveli a čokoládové oči boli uprené kdesi do steny oproti nemu.
"David hovorí, že by sme mali ísť skúšať," vošiel do miestnosti chlapec s cornrows, prišiel k zamyslenej osobe a podal jej svoj hrnček kávy, ktorý držal v ruke. Bill sa mierne pousmial a napil sa.
"Skúšali sme celý deň, myslím, že viac pripravení byť nemôžeme," povzdychol si Bill a vrátil Tomovi späť jeho nedopitú kávu. "Chcem voľno." Tom zvraštil čelo a zvláštne sa na brata pozrel.
"Voľno?" vydal zo seba napokon. Zarazilo ho to. Nebol Bill vždy ten, ktorý nechcel odpočívať, ktorý chcel robiť svoju prácu, ktorú nazýval zmyslom života, naplno? Tomovi sa uvažovanie jeho brata nepáčilo, ale keď Bill prikývol, pomyslel si, že je možno vyčerpaný.
"Preberiem to s Davidom, ale... nebude sa mu to páčiť," s týmito slovami opustil miestnosť a nechal tam brata opäť samého.  
Bill si oprel hlavu o sedačku a zadíval sa na strop. Spomenul si na kričiace davy fanúšikov a cítil sa ešte horšie ako predtým. Nezvládal to. Každý krok, ktorý chcel v živote spraviť, nebol správny. Cítil sa ako uväznený v klietke.
Ako na nekonečnej ceste, ktorá je stále temnejšia, a o to viac únavnejšia. Chcel zastaviť a nepohnúť sa ďalej. Ale čo ak na konci ten dlhej cesty je svetlo?
Občas mal pocit, že ho ani nechce nájsť, pretože to znamená ísť po tej osamotenej ceste a nevedieť, čo sa stane.


Sláva, jediné slovo, ktoré ho ťažilo na dne a nedovolilo mu odraziť sa od neho. Bol slávny, čo bol preňho problém. Ale prečo to ostatní naokolo zvládali? Jeho brat to zvládal a on nie? Prečo?
Odpoveď znela jasne -  bol iný.

Keď si uvedomil nad čím to premýšľa, potriasol hlavou a radšej sa za ňu rýchlo chytil. Zakňučal a cítil tlkot vlastného srdca. V miestnosti bolo ticho. Bol tu sám. Doslova sám.

***

"Bill, už pár dní tu pobehuješ a absolútne nič ťa nebaví! Čo je s tebou?" zastavil Tom svojho brata na ceste do Billovej izby, kam sa čiernovlasý chlapec chystal.
"A s tebou?!" odpovedal vyšším tónom hlasu, než na aký bol Tom zvyknutý. Trochu cúvol, no brata aj napriek jeho naštvanému pohľadu nepustil. Tom zakrútil hlavou a Bill sa k nemu ešte viac natisol. Tom sa snažil vyčítať z jeho očí, čo sa deje. Nenašiel tam ale nič také, momentálne vycítil iba jedno. Rýchlo si brata pritiahol k sebe do náručia.
"Bill, neplač," povedal skôr, než to Bill vôbec stačil urobiť. Ale bolo neskoro. Malé slzičky sa dotkli Billovej bledej tváre a pomaly po nej stekali až na jeho bradu, odkiaľ vsakovali Tomovi do trička. Bill zavzlykal.
"Nie som ako ty," Tom cítil väčší stisk okolo svojho štíhleho pásu. Otvoril ústa a zmätene hľadel pred seba.
"Čo to hovoríš? Vždy sme boli rovnakí," mierne sa od Billa odtiahol, aby mu mohol vidieť do jeho čokoládových očí a čítať z nich. "Navzájom sme sa dopĺňali," povedali obaja jednohlasne, Bill trochu roztraseným hlasom. Túto vetu si hovorili vždy, keď bolo najhoršie. Keď mal jeden z nich pocit, že je menejcenný. Vtedy pomohli len vety tohto typu. Dokázali toho druhého upokojiť a o chvíľu sa už obaja niečomu smiali. Ale... bola to táto chvíľa? Tom nechápal, čo jeho malému bratovi môže byť. Bol ako telo bez duše. Na Billa to nesedelo.
"Tak čo sa teda zmenilo?" vyslovil otázku, na ktorú mu už brat nestihol odpovedať. Iba pokrútil hlavou, rýchlo sa od Toma odtrhol a zmizol v izbe, kde sa zamkol.  
***

Bill už pár dní  presedel v izbe a skoro vôbec nevychádzal. Tom mal o brata starosti. Vždy ho chcel vidieť šťastného, čo aj videl, ale... nebolo to s ním vždy ľahké. Už niekoľko rokov mal takéto nálady, no tie vydržali len pár minút, pretože ho Tom dokázal povzbudiť, podvihnúť a dať mu istotu, že on je človek, ktorému môže dôverovať zo všetkých ľudí na svete. Prečo sa to zmenilo? Bill sa nezmenil, tak prečo ich vzťah áno? Začalo sa to už pred pár mesiacmi a trvá to dodnes. Je to vôbec možné? Bill? To usmievavé slniečko, ktoré žiarilo na všetkých okolo a obdarovávalo ich žiarivým úsmevom? Nie! Tom odmietal prijať skutočnosť, že toto je jeho brat. Ten starý Bill. Nebol to on. Zmenil sa.  
Tom síce nemal od pravdy ďaleko, ale nebolo úplne tak. Bill bol stále rovnaký, to len jeho pocity, myšlienky boli iné. Všade, kam sa pozrel, ho to prenasledovalo. Žil v klamstve. Už päť rokov žil v klamstve!
Kiež by si mohol povedať: "Dosť! Stačilo!" Nedokázal to. Nebolo to jednoduché. Líšil sa. Nebol ako ostatní ľudia. Mal pocit, že nie je normálny.
Ale on skutočne nebol.  
Koľkokrát si už povedal, že je ten správny čas to všetko povedať? Ale potom prišla tá  chvíľa a on nedokázal vydať ani hlásku. Dokonca to nevedel povedať ani sám sebe. Nedokázal to vysloviť nahlas. V myšlienkach sa mu však toto slovo objavovalo dosť často.  
***

Zaklopal na dvere a čakal. Nič. Ticho. Nemal rád, keď ho niekto ignoroval, a preto zaklopal ešte raz, tento krát však o trochu silnejšie. Nechcel byť násilný, tie dvere za to nemohli, ale ticho v izbe a žiadna reakcia ho prinútili pritlačiť.  
Bill práve spal, no prerušilo ho klopanie na dvere. Obzrel sa okolo seba a zbadal na posteli rozhádzané staré fotky. Musel zaspať pri ich prezeraní. Boli pre neho také dôležité. Posadil sa a do ruky vzal jednu čiernobielu, na ktorej bol on a jeho brat. Nežne vtisol na fotku menší bozk, mal ju naozaj rád. Potom však začul ďalšie búchanie, čo ho prinútilo vstať a prejsť k dverám. Otvoril a čakal, kým jeho brat vstúpi do miestnosti.
Tom tak aj urobil, jeho zrak padol na rozhádzanú posteľ s fotkami. Smutne sa na ňu zadíval a potom uprel svoj pohľad na brata.

"Bill," povedal šeptom a zároveň prosebne. Bill pochopil, jeho brat chcel vedieť, čo sa s ním v posledných mesiacoch stalo. Snažil sa to ignorovať, no pohľad jeho brata hovoril niečo iné. Teraz alebo nikdy, zneli jeho myšlienky.
"J-ja... radšej si sadni," popohnal ho k posteli, na ktorú hneď po Tomovi klesol. Zadíval sa do zeme a snažil sa nabrať odvahu. No po chvíli mu došlo, že keď sa bude len dívať a nič nerobiť, odvahu mu to určite nedodá. Skôr ešte viac znervózni.
"Takže...?" ozval sa Tomov hlas a Bill sa naňho so strachom pozrel. Bál sa. Naozaj sa bál.
"Ide o to, že... ja..." zatriasol hlavou. Nedokázal to povedať. Jednoducho to nešlo. Bol to naozaj hlúpy rozhovor, cítil sa ako iný človek. Akoby mal telo a dušu niekoho iného. Prečo tieto pocity?
"Áno?" Tom si myslel, že mu tým dodáva odvahu, ale jeho prerušovanie Billa ešte viac zneistilo.
"...nie som ten, za koho ma všetci majú," povedal nakoniec a zamračil sa. Nebol spokojný so svojou odpoveďou. To nemal povedať! Prečo z toho opäť cúvol? Prečo práve vstal z postele a vybehol z miestnosti? Prečo sa jeho nohy nezastavili a bežali ďalej?  
Nepremýšľal nad tým, čo robí. Zobral náhodnú bundu z vešiaka a rýchlo si ju obliekol. To isté platilo pri topánkach. Bol rád, že si ich v tej rýchlosti nepomýlil s Tomovými.
Zabuchol dvere, stál v tvárou v tvár nepríjemnej nočnej oblohe, na ktorej bolo nejasne vidieť hviezdy. Zachvel sa, bola mu zima, no moc sa tým nezaťažoval.
Jeho nohy sa bez súhlasu ich majiteľa rozbehli a bežali, a bežali...

Bill ani nevedel, kde vlastne je. Bol na kraji cesty, okolo neho každú minútu prešlo auto, ktoré vydalo pre Billa znepokojujúci zvuk, a zmizlo. Nechcel, aby za ním Tom išiel. Chcel byť sám.  
Pomaly kráčal pokojnou cestou, už dlhšiu dobu sa okolo nevyrútilo žiadne auto a neosvetlilo ho. Ani nevedel, ako dlho je vonku, a kde sa nachádza. Nevedel nič. Bol zmätený.
Bolo to ako v jeho myšlienkach. Išiel tmavou cestou a nevedel, kam ho nohy zavedú. Možno bude na konci svetlo, možno ale nenájde nič, len tmavú, hustú tmu. Bál sa druhej možnosti, ale zároveň mal divný pocit z tej prvej.  
Už ani nedúfal, že by sa v jeho živote mohlo niečo zmeniť. Mal všetko a zároveň nič.  
Po chvíli zastal a rozmýšľal. Zasekol sa. Rovnako ako vo svojom živote.  
Načo vôbec rozmýšľam? K čomu mi to kedy pomohlo? Ale čo ak si nepremyslím každý krok, a niečo pokašlem?  
Nakoniec sa jeho nohy, teraz už s pánovým súhlasom, rozišli. Pohol sa. Bolo to zvláštne, mal pocit, že sa práve pohol aj vo svojom živote. Ale stále tu boli isté pochybnosti a nejasnosti.

Čiernovlasého chlapca zozadu osvetlilo ostré svetlo auta. Auto zastalo tesne za ním a Bill strnul v polovici pohybu. Začal splašene dýchať.  
Tom?  
Nie, to nebol on. Bill to cítil. Jeho brat to nebol. Ale kto potom...?

Pomaly sa otočil, jeho zrak padol na osobu vystupujúcu z auta. Nepoznal ju, bola tma, avšak svetlá auta boli stále zapnuté. Vysoký a mohutný muž k nemu viac podišiel a Bill si uvedomil, kto to je. Cúvol.
Keď si už myslel, že sa v živote pohne ďalej, tak stretne jeho? Ale ako, kde? Odkiaľ sa tu vzal? Čo tu robí? Prečo tu je? Nech ide preč!

"Bill?" ozval sa hrubý hlas, ktorý patril majiteľovi auta. Bill si všimol, že nikto iný už v aute nie je. To nebolo dobré. Boli sami. V noci, uprostred ničoho a... on sa ho bál. Ten muž by mu bol schopný ublížiť. Teda, aspoň si to myslel.
"B-Bushido?" zachvel sa mu ako hlas, tak aj srdce. Bol to zvláštny pocit. Nevidel ho už dlho, ale dosť dobre si pamätal Comet 2008. On ho vyzliekal pohľadom! Cítil sa tam neskutočne trápne, ale napriek tomu... tešilo ho to. Tešilo ho, že ho niekto... ale nie! Tento muž nie je taký! Chcel ho predsa len využiť.

"Čo tu robíš? A sám? Uprostred noci?" veľa otázok sa hrnulo z Arabových úst a Bill mal problém cez svoj strach vôbec nejaké slová zaregistrovať.
"J-ja...," vydal zo seba napokon, na viac sa nezmohol. Začal si o seba nervózne trieť ruky. Anis si Billa pozorne preskúmaval. Nevidel ho už dlho. A vlastne ho ani nechcel vidieť. Ale zároveň cítil opäť tie zvláštne pocity vnútri jeho tela.
Automaticky k nemu prišiel a chytil ho za ruky. "Je ti zima," zašepkal a začal chlapcove ruky trieť v jeho dlaniach. Bill sa zachvel, z Anisovho tela vychádzalo teplo. To teplo ho upokojovalo. Už sa necítil taký nervózny, možno iba trochu.
Anis pozoroval, ako sa Bill zmenil. Jeho dlhé vlasy teraz zdobili biele dredy. Pasovalo mu to. Bol krásny ako vždy. A bol iba minimálne nalíčený, čo sa Anisovi páčilo omnoho viac.  
"Nemám ťa odviezť domov?" spýtal sa ochotne. Bol až veľmi ochotný.
"Nie, ja..."
"Tak pôjdeme ku mne. Samého ťa tu nenechám," povedal rozhodne a ani nečakal na odpoveď. Nastúpil s Billom do auta. Čiernovlasý chlapec sa nechal. Neprotestoval. V aute bolo aspoň teplo.
Anis si pred tým ako nastúpil vyzliekol bundu a prehodil ju Billovi cez ramená. Nechcel, aby mu bola zima a Bill sa stále mierne triasol. Nebol si istý, či je to spôsobené jeho prítomnosťou, alebo mu bolo chladno. Radšej sa nad tým nepozastavoval, nebol by spokojný ani s jednou, ani s druhou možnosťou.  
"Už je lepšie?" spýtal sa po pár minútach cesty. Domov to už nemal ďaleko. A Bill sa konečne upokojil a hypnotizujúco ho pozoroval, čo Anisa dosť znervózňovalo.
Čiernovlasý chlapec prikývol.
"Budeš so mnou aj hovoriť?" poznamenal, pretože bol Bill stále ticho. Nevydal zo seba ani hlásku.
"Prepáč, ja len... to nič. Necítim sa dobre," mávol nad tým rukou a ďalej pozoroval mužove črty tváre. Zatriasol hlavou, nemohol ho sledovať. Nepatrilo sa to a on... bol príliš zmätený. Zmätený zo všetkého.
Anis sa chcel Billa spýtať,  čo mu je, ale potom ho napadlo, že by bol moc otravný a Bill by mu to tak či tak nepovedal. Už len to, že sedel v jeho aute, niečo znamenalo. Nepotreboval, aby sa Bill ešte k tomu všetkému naštval. Ale ten pocit... ten, ktorý necítil už dlho. Nechcel ho cítiť znovu. Vracal sa neuveriteľnou rýchlosťou a to bolo zlé. Myslel si, že ten cit, ktorý choval k tomuto chlapcovi, je dávno preč. Ale bol späť a Arab mal pocit, že je ten cit omnoho silnejší.

Onedlho už obaja stáli pred Anisovým veľkým domom a Arab práve otváral dvere. Keď sa mu ich podarilo po pár pokusoch s trasúcimi sa rukami od nervozity otvoriť, vstúpili dovnútra. Bill bol ako telo bez duše. Bol nejaký skleslý a Anisovi sa to nepáčilo. Ale čo viac sa mu nepáčilo, bol ten pocit a nervozita. Bill bol uňho doma. Koľkokrát sa mu už niečo takéto snívalo? Koľkokrát ale napokon zistil, že to bol len sen a že od reality to má ďaleko? Nemalo. Bola to skutočnosť. Bill už práve teraz sedel v jeho obývačke na sedačke a placho sa obzeral okolo. Stále mal na sebe svoju bundu, a tak k nemu Bushido podišiel a bundu mu začal pomaly sťahovať dole. Ani si neuvedomil, čo to robí. Bill opäť vyzeral znepokojene a zahanbene. Bolo to predsa len zvláštne, že muž, ktorého nepoznáte, vás pozve k sebe domov, a potom vás len tak začne vyzliekať. Oh nie! Nechcel on...?

"T-ty ma chceš...?" bolo počuť tichý hlások s pootvorených úst čiernovlasého chlapca. Anis naklonil hlavu a zadíval sa do Billových čokoládových očí. Boli také krásne.
"Nie!" vykríkol až moc nahlas, keď si uvedomil, čo tým Bill myslel a rýchlo pustil chlapcovu bundu, ktorá dopadla na sedačku. Bolo absurdné, aby Anis niečo také urobil. Nikdy to nechcel urobiť a nikdy to neurobí. Nie bez Billovho súhlasu a Bill mu ten súhlas nikdy nedá.
"To už pre teba nie som príťažlivý?" posmutnel. Vlastne ani nevedel prečo. Určite by nechcel, aby ho tu Bushido na mieste znásilnil a zobral si tak jeho nevinnosť. To iba jeho nálada sa každou sekundou menila. Nevedel to vysvetliť, ale momentálne mal pocit, že ho nikto nechce. Dokonca ani tento muž, ktorý pred pár rokmi hovoril, že mu chce ublížiť.  
"Nechcem to rozoberať," zakrútil Anis hlavou. Nie, Bill sa ho nemôže pýtať na takéto veci. Prečo sa na ne pýta? V očiach má strach a v hlase provokáciu.
Bill už bol úplne zmätený. Bushido mu prišiel taký... nevedel to popísať, ale určite to nebol ten človek, ktorý o ňom hovoril tie veci. Neveril, že by bol zlý. Už bol v jeho prítomnosti niekoľko desiatok minút a nič sa nedialo.
Bill premýšľal nad tým, prečo osud zariadil, aby sa opäť stretli. Mohol za to osud? Určite! Bill bol o tom presvedčený. Ale prečo práve dnes? A v noci? Keď bol Bill úplne na dne a potreboval sa vyrozprávať, a zároveň sa bál reakcie okolia? Možno by mu tento muž dokázal pomôcť. Predsa len...

"Ako si dokázal pred všetkými priznať, že sa ti páčim?" vyslovil otázku, na ktorú chcel počuť odpoveď, vysvetlenie, čokoľvek. Chcel si týmto spôsobom dodať odvahu. Niečo ho ťažilo na srdci, a on to už nezvládal.
Arab mykol plecami. "Jednoducho to zo mňa vypadlo. O to jednoduchšie to bolo, keď som vedel, že to nie je pravda," vysvetlil a zase sa odmlčal. Nečakal takú otázku, prekvapila ho, ale nechcel klamať.
"Nebola to pravda?" Bill vyvalil oči. V hlave mu znela tá veta stále dookola. Bola to ozvena, ktorá ale stále neutíchala. Bill ju počul už asi po stý raz, keď sa zrazu Anis trhano nadýchol.
"Nie," zakrútil hlavou, no potom sa rozhodol pokračovať. "To, čo som pred ostatnými hovoril, nebolo ani z polovice pravdivé." Čiernovlasý chlapec nechápal. Skutočne nechápal. Bushido si jeho pohľadu všimol. "Tvrdil som, že ťa chcem... však ty vieš čo. Teraz by som už nebol schopný to povedať. Hovoril som to iba preto, že som si nechcel niečo priznať." Bill sa naňho súcitne zadíval a naklonil hlavu. Pritom ho jemne pohladil po ruke. Ani on si nechce jednu dôležitú vec priznať. V tele sa mu rozlial príjemný pocit, pretože konečne mali jednu vec spoločnú. Tak hlboko premýšľal, že si ani neuvedomil, čo to Anis vlastne hovoril. Došlo mu to až po minúte ticha.  
"Počkaj, čo si si nechcel priznať?"
"Že na teba nedokážem prestať myslieť. Že na teba myslím každú sekundu, že sa mi objavuješ v snoch, že to, čo cítim, nie je len vášeň. Nechcel som ťa využiť. Ja som sa do teba zamiloval, ale...," zasekol sa. Bill nebol schopný povedať ani slovo. V jeho mysli sa práve odohrával boj. Srdce mu šialene tĺklo a on mal chuť... mal chuť ho objať. Objať ho silno a už nikdy viac nepustiť. Celé tie roky si myslel, že je tento muž zlý, a teraz...? On verí, že je dobrý. Veril by mu, aj keby klamal.
"...a-ale?" zakoktal sa. Nepáčilo sa mu, že sa odmlčal.
"Zlomil si mi srdce," vydal zo seba napokon vetu, ktorá oboch zasiahla do srdca. Bolelo to. Tak strašne to bolelo. Pre Anisa bolo bolestivé to povedať a pre Billa to zase počuť. Nikdy si nemyslel, že tieto pery niečo také vyslovia. Ale zlomiť srdce by mu mohol, iba ak by ho Anis miloval, nie?

Čiernovlasý chlapec sa k Arabovi o trochu viac posunul a než by to vôbec jeden z nich tušil, objal ho. Pevne. Začal mu vzlykať do trička. Cítil sa trápne, ale zároveň musel svoje pocity nejako ventilovať. Mal pocit bezpečia. Vedel, že ho Anis neodstrčí, nebude mu hovoriť, že je slabý, pretože plače. Nie, Anis by mu nikdy nič také nepovedal. Hanbil sa za to, aký bol pred rokmi hlúpy. Musel Billovi jeho slovami ublížiť a aj sa mu to vrátilo. Postupne si uvedomil, že Billa miluje. Skutočne miluje. Ale nemohol s tým nič robiť. Iba sa utápať v žiali a uzavrieť sa do seba. Nikomu to nepovedal. Až dnes. Dnes to povedal človeku, ktorého miloval. Ktorého ešte stále miluje.

"Je to také ťažké," zašepkal nariekajúci Bill. Anis si trochu vydýchol, pričom Billovu tvár ovial teplý dych a jeho riasy sa zachveli.
"Čo je ťažké?" taktiež zašepkal a pohladil Billa po vlasoch. Vychutnával si túto krásnu chvíľu. Možno sa mu už nikdy nenaskytne. Pri tej myšlienke ho zabolelo pri srdci. Dlhé roky sa snažil zabudnúť na jedinú osobu, ktorá mu v hĺbke duše prinášala úsmev na tvári, a keď sa mu to podarilo, bola tu zase. Tento krát však k nej chcel byť úprimný. Nikdy nebol k nikomu taký úprimný, nikomu by to nikdy nepovedal.
Spomenul si, ako pred pár hodinami išiel autom domov a cítil zvláštny pocit. Potom zbadal čiernovlasú osôbku na kraji cesty. Vedel, že je to on. Poznal ho. Jednoducho to cítil. Opäť mal v sebe ten pocit. Ten zvláštny pocit, ktorý ho nesmierne tešil a zároveň zabíjal.  
Bill sa odtiahol a zadíval sa mužovi do očí. Chcel mu to povedať. On ho určite pochopí, aj keď... nie! Žiadne pochybnosti, celý jeho život bol na tom založený. Pochyboval o všetkom a maximálne mu to ublížilo.
"Celých päť rokov som o sebe pochyboval. Nechcel som si to priznať. Bál som sa reakcie okolia. Bál som sa toho, že sa na nás fanúšikovia vykašlú iba kvôli mne. Pretože... ja som... gay," posledné slovo skôr zašepkal, ale aj tak bol na seba hrdý. Konečne to vyslovil. Dusil to v sebe roky a teraz to povedal. Povedal to človeku, ktorý sa mu tiež s niečím priznal. Cítil sa lepšie. Cítil, že mu spadol kameň zo srdca. Bolo to rýchle, ale pritom také pomalé. Ako keby sa svet zastavil a on nedokázal nič iné iba pozorovať tmavé čokoládové oči, ktorých majiteľ sa ani nepohol.  
"Chápem ťa," odvrátil pohľad. Nedokázal sa Billovi dívať do očí veľmi dlho. Utopil by sa v nich. "Pre mňa to bolo tiež veľmi ťažké."
Čiernovlasý chlapec Anisovi mierne podvihol bradu a donútil ho tak sa naňho pozrieť. "Ty nie si gay," zašepkal. Anis vtisol Billovi malý bozk do vlasov. Celý čas čakal, že ho čiernovlasý chlapec odstrčí, no nestalo sa tak. Bill iba zavrel oči, páčilo sa mu to. Toto gesto malo byť niečo ako áno, som. Bill to pochopil a o to viac to bol preňho šok. Nečakal, že ten slávny nemecký rapper a hlavne rapper bude gay. Pri Billovi to bolo aspoň pravdepodobné, ale toto bolo... zvláštne. Rozhodne ho to prekvapilo.
Keď nad tým tak uvažoval, boli na tom dosť podobne. Možno Bushido bol na tom ešte horšie... a nad čím to uvažoval? On si myslel, že je tá najutrápenejšia osoba na svete a teraz si konečne vypočul aj problémy druhých. A oh bože... jemu sa Anis páčil. Skutočne sa mu páčil.  
Jemne Araba pohladil po tvári a usmial sa. Anis zavrel oči a vychutnával si ten pocit. Tak veľmi po tom túžil. Chcel, aby sa ho ten chlapec dotýkal a bolo to tu! Nemohol stále uveriť vlastným očiam. Skutočne sa mu to nezdalo? Bill sa naňho práve usmial? Pohladil ho? Ale prečo?
"Asi som sa zamiloval," povedal omámene Bill. Bol ako v tranze. Srdce mu prudko bilo, silnejšie to snáď ani nešlo. Ale nevedel, že to je nič oproti tomu, čo sa práve dialo v Anisových myšlienkach. Ten už ani neveril tomu, že žije. Nemohol žiť, pretože keby bol živý, nevidel by tohto krásneho anjela pred sebou. A ten anjel sa k nemu približoval. Stále viac a viac...

Bill premýšľal. Premýšľal nad svojim životom. Už čakal veľmi dlho. Stále sa bál, pretože nevedel, ktorý krok je ten správny. Ale kto určí, či je daný krok správny alebo nesprávny? Nikto, iba on sám. Len on môže rozhodovať o sebe, o svojom osude. Jeho cesta už bola dosť dlhá a on po nej išiel už dosť dlho sám. Ale vyplatilo sa, pretože našiel svoje vysnívané svetlo. Svetlo, ktoré mu dodávalo pocit bezpečia a lásky. Chcel ho prijať a pokračovať ďalej. Pretože toto je len začiatok, ich začiatok.

Nahol sa nad neho a jemne sa pritisol na jeho pery. Bol to zvláštny pocit a obaja si momentálne nepriali nič viac, než zastaviť čas a vychutnávať si tento okamih. Bushido nemohol uveriť, že ten plachý mladý chlapec, do ktorého sa pred rokmi zamiloval, je práve teraz u neho doma a bozkáva ho. Bolo to pre neho neuveriteľné, a ak by to mal byť len sen, nechcel sa prebudiť. Po tomto túžil dlho a splnilo sa mu to. Nikdy neveril na sny, ale toto mu dávalo presvedčenie, že sny sa môžu vyplniť.  
Anis svoje ruky omotal okolo chlapcovho štíhleho pása a pritiahol si ho k sebe bližšie. Bill mu na oplátku dal ruky za hlavu a prehĺbil bozk. Prebil sa do mužových úst, ochutnával ich. Billa svoje počínanie prekvapilo. Nikdy sa nebozkával, v týchto veciach bol neskúsený, ale šlo to samo. Bolo to také prirodzené, a pritom krásne a nezvyčajné.
Po chvíli sa od seba obaja z dôvodu nedostatku kyslíka odtiahli a Anis jemne uchopil Billovu hlavu a na pery mu vtisol ešte jednu malú pusu.

*

Tom sedel v kresle duchom neprítomný. V hlave mu znela veta, ktorú počul z úst svojho brata: nie som ten, za koho ma všetci majú. Jeho hlas sa mu rozliehal v hlave a on ho z nej nemohol dostať. Nechcel. Jediné, čo skutočne chcel, bolo vedieť, čo je s Billom. Už pár hodín sa neozval. Ako by aj mohol, keď si nechal mobil doma. Bál sa oňho. Ešte nikdy sa tak nebál. Bill bol predsa dospelý, ale on bol jeho starší brat. Záležalo mu na ňom, a ak sa Bill trápi, tak on sa chce trápiť s ním. Nechce, aby bol Bill na všetko sám.  
Z myšlienok ho vytrhol až zvuk otvárajúcich sa dverí. Vyskočil na nohy a v momente bol v predsieni.
Vedel, že je to on. Kto iný  by takto neskoro v noci prišiel a ešte aj mal kľúče od dverí, však?
Bill vstúpil do miestnosti, no dvere nezavrel. Tom zvedavo natiahol hlavu, vyzeralo to, že tam niekto je. A skutočne aj bol. V miestnosti teraz boli tri osoby. On, Bill a... Bushido? Tom nechápal, no Billove prepletené prsty s Anisovými niečo značili a Tom presne vedel čo. S napätím sa zadíval Billovi do očí, hľadal v nich vysvetlenie. Našiel ho.  
Možno to na Billovi nebolo vidieť, ale naozaj mal strach z bratovej reakcie. Preto sa mu snažil očných kontaktom všetko povedať. Oni nikdy nepotrebovali slová, stačilo sa tomu druhému pozrieť do očí.
Tom sa usmial. Bol na brata pyšný. Nemusel nič povedať a predsa mu to vysvetlil. Bol rád, že jeho malý brat dokázal nájsť v sebe odvahu a urobiť ďalší krok. Nevadilo mu zistenie, že podľa všetkého sú s Bushidom spolu. Keď je šťastný Bill, je šťastný aj on. Na ničom inom nezáleží.

Bill pustil Anisovu ruku, musel ešte čosi dôležité urobiť. Podišiel k bratovi a pevne ho zovrel v náručí. Znamenalo to, že už žiadne tajomstvá. Nikdy.

***

"Takže Bill, v poslednej dobe sa veľmi často spája tvoje meno so slávnym rapperom Bushidom," prehovoril moderátor, ktorý začal tému týkajúcu sa Billovho osobného života. Kedysi by bol Bill z toho celý nervózny a začal by koktať, no teraz si iba vymenil pohľad so svojim dvojčaťom, ktoré sa naňho žiarivo usmialo. Už niekoľko mesiacov s Anisom chodil a klapalo im to. Konečne mal šťastie, cítil to. A jeho vzťah s Tomom sa tiež zlepšil. Už sa nebál mu niečo povedať, jednoducho to zo seba vyklopil. A Tom ho vo všetkom samozrejme podporoval. Nikdy si nemyslel, že vlastne jeho rozhodnutie bude správne, ale on chcel spraviť ešte jedno, o ktorom sa už samozrejme so svojim priateľom bavil.
"Áno, počul som o tom," prerušil moderátora a s úsmevom na tvári sa pozrel na kameru. "Áno, Bushido je môj priateľ. Milujem ho." 
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Oli (Ondina) Oli (Ondina) | 31. ledna 2011 v 17:19 | Reagovat

♥♥♥♥♥
Ywuško - tohle je radost, radost, radost - z věnování i s velikánského zážitku. Řeknu ti, když je vztah Billa s Bushidem popsán tak krásně něžně a hebce, jak jsi to tady dokázala ty, je čtení opravdu silným zážitkem. Musíš být hodně citlivá dušička s velikým srdíčkem, jinak bys nedokázala tu krásu a přitom čistotu a nevinnost takto propojit, protože zrovna v páru Billshido to NENÍ jednoduché - vyzvednout ty pravé city, popsat ta srdce. Opravdu se ti to velice povedlo, mě z toho mrazilo i napodruhé!♥
A co musím vyzvihnout i tady - zakomponovala jsi velmi nenuceně, příjemným způsobem i to dvojčecí pouto mezi Billem a Tommym. Upřímně, byla jsem na to zvědavá, jak Tommyho tady popíšeš. Holka, ty jsi vážně výborná! Piš, piš i dál!! Jde ti to!♥

2 Janiie Janiie | Web | 31. ledna 2011 v 17:32 | Reagovat

Ywčo moje zlatá... mooooc děkuju za věnování... sama víš, jak se mi tahle povídka moc líbila.. je to vážně povedené a skvělé dílo... ostatním se takhle dá ukázat, že Anis nemusí být vždy ten zlý.. on je taky člověk a má v sobě city. a to, jak se tady postaral o Billa a utěšil ho.. dokonalé.. opravdu moc se ti tahle povídka povedla.. mám ráda procítěné povídky :-)

3 Ywča Ywča | 31. ledna 2011 v 18:31 | Reagovat

[1]: Ondi, ešte jeden komentár? :-) Awww, to ma tak potešilo :-)
Bože, odporca Billshida ma chváli :-) Čoho sa to ešte dožijem? :-) Samozrejme to myslím v dobrom ;-) :-)
Nie je to jednoduché? Ale podľa mňa áno :-) Netreba len stále myslieť na sex a nepísať o tom, ako sa Bushido teší, že Billa konečne ošuká :D a proste sa zameriať aj na city :-) A potom je to už ľahké ;-) A o to ľahšie, keď tak autor  Anisa vníma ;-)
Ty si to čítala ešte druhýkrát? :-D Aj ja si to asi prečítam, aby som vedela, čo som to tam vlastne napísala :D
Ako som tam vypísala Toma? Jedine ako chápavého, staršieho brata. Ja si myslím, že Tom by pre Billa urobil prvé-posledné a že by pri ňom stál aj v najhoršiom ;-) :-)
Oh, a ďakujem ♥♥♥

[2]: Oh, Janiie :-) to ja ďakujem :-) Áno, presne tak. Krásne si to vystihla. Každý má v sebe city...či je to zlý človek, alebo dobrý ,ale ja si myslím, že Anis je v skutočnosti dobrý. Ale nesmie to dávať najavo...jednoducho, rapper si nemôže hovoriť, čo chce, nemôže len tak povedať, že je citlivý, že je homosexuál alebo tak...Teda mohol by, ale myslím, že by tým stratil veľa fanúšikov.
Ďakujem :-)

4 Oli (Ondina) Oli (Ondina) | 31. ledna 2011 v 18:49 | Reagovat

Ywi, já ti to zkusím vysvětlit... Možná bych měla začít psát v minulém čase o tom, že jsem neměla ráda Billshido. Víš, vždy jsem se setkala jen s takovými příběhy, ve kterých buď Tommy tímto spojením trpí nebo je to hrubé a jen o sexu. Bu je snad vždy popsán jako takový drsný, bezcitný člověk... Ale... TY jsi právě napsala krásně jemný příběh, ve kterém jsou city, láska a Tommy přeje Billovi štěstí, takže nemám problém! Opravdu takto krásně napsaný příběh budu číst klidně několikrát. Když Bushida někdo popíše jako člověka, který miluje čistou láskou Billa jako jsi to udělala ty, nemám s Billshido problém. Kdybys ty příběhy psala ty, budu je vždy ráda číst!♥♥♥ Asi mě naučíš mít tento pairing ráda a fandit mu. Jsem sice na začátku, ale nebráním se tomu. Tak snad jsem ti to nějak vysvětlila a snad mě pochopíš! ♥ :-)

5 Ywča Ywča | 31. ledna 2011 v 19:08 | Reagovat

[4]: Áno, pochopila a naozaj si ma tým potešila :-)
Mne sa tiež nepáčia príbehy, kde Bill alebo Tom trpia. A taktiež, keď je to IBA o sexe, takéto príbehy som už naozaj znenávidela. Preto nemám rada názor "Billshido áno, ale nech si iba uživajú, žiadne city v tom nesmú byť". Potom nechápem, čo tí ľudia vyhľadávajú. Ja tak Anisa chcem popisovať, pretože podľa mňa taký je ;-) a nebudem z neho robiť zbytočne zlého človeka...aj keď...musím sa priznať, že som rozpísala príbeh, kde bude Billa psychicky týrať a bude trochu agresívny ,ale pritom si nebude uvedomovať, že Bill trpí. Ale bude ho milovať, to áno, lenže to by som nebola ja, keby som do toho príbehu nevložila ešte Torg (ktorý tiež nedopadne najveselšie) a na úplnom konci bude taký náznak twincestu...tak som to vymyslela, ale uvidím, či to dopíšem, ale chcela by som. Aj keď je ten príbeh dosť smutný a deprimujúci, ale pritom aj plný citov...proste...chcela by som ho dopísať. A potom som ešte domyslela druhú sériu, ktorá skončí párom Billshido. Ale hovorím...ak by som sa to rozhodla napísať, bolo by to naozaj ťažké, pretože ja nechcem písať také smutné veci.
Ondi, ja dúfam, že sa ti ten pairing zapáči tak, že si prečítaš niektoré úžasné príbehy na TWB ;-) Určite to stojí za to a v niektorých Anis vôbec nie je zlý :-)

6 Oli (Ondina) Oli (Ondina) | 1. února 2011 v 14:50 | Reagovat

Ywi, tohle je ale mimořádně lákavá představa! Billshido spolu s TORG... ♥♥♥ Tééééda, jsem zvědavá, jak vše nakombinuješ, ale už se těším, protože je mi jasné, že psát umíš. Opravdu to vůbec není náhoda, už v Therapy přímo na čtenáře přes monitor dýchaly city a jemnost a tady taky. A mně se to strašně líbí. Tvé příběhy se nádherně čtou!♥
Podívej, kočko, pokud bys tento pairing na TWB psala TY, tak si ho přečtu vždy!♥ Jak říkám, Bu popsaný tebou, který má tebou dané úžasné vlastnosti a má hlavně srdce a charakter, je krásný. A ještě by to chtělo víc povídek, kde je Tommy ten PASIVNÍ a Bill ten silnější (já je tak trochu ve skutečnosti vidím a v povídkách je stále Tommy ten ochranitel Billa, proč??). Bylo by úžasné, kdyby někdo ty role v příběhu obrátil. Když náhodou na takovou povídku narazím, většinou ji taky čtu jedním dechem. Moc jich ale není. Jé, já se teď rozpovídala na úplně jiné téma, tak zpět a vše shrnu.
Tvé povídky, které budou mít téma Billshido, si jistě zamiluju a vždy si je ráda přečtu. A jsi velmi talentovaná autorka! Na TWB nečtu všechny příběhy (to už bych jednotlivé osudy postav měla popletené), ale povídky od tebe BUDU číst už vždy!♥♥♥ Už jen ty jako autor má k sobě jedno rovnítko = skvělý zážitek!!♥

7 Ywča Ywča | 1. února 2011 v 16:42 | Reagovat

[6]: No to som aj ja zvedavá, teda...ak to vôbec dopíšem. Pretože neviem, koľko ľudí by niečo takéto čítalo...ako som si všimla, ostatní nenávidia iné párovanie ako twincest, čo ma fakt mrzí :-( Všade vidia twincest...to je proste...je to dobré, to áno, ale zase vybudovať si takú nenávisť k iným párom...veď je to smiešne, nie? Ja mám rada veľa párov ...a aj si myslím, že mi nevadí absolútne žiaden ;-) dúfam :D ale ja už som čítala všelijaké príbehy (aj keď ich nebolo veľa, pretože každý píše iba TWC)...Ondi, ja viem, že ty máš rada Torg, mne sa ten pár taktiež veľmi páči :-) a nie je to iba kvôli tomu, že je tam Tom ten pasívnejší...ale AJ kvôli tomu.
Tak na tomto sa spolu zhodneme! Ja som už háklivá na príbehy, kde to Tom pchá do Billa...a vždy je to tak...ja som si myslela, že homosexuálne páry by mali byť rovnocenné a striedať sa ;-) :-D xDDDD....ale fakt zbožňujem predstavu, že je Tomi tam "dole" :-) ♥ Nemám rada, keď z neho robia nejakého bezcitného idiota, ktorý chce ošukať každú ženskú a do Billa sa zamiluje iba preto, že vyzerá ako žena (tak mi to občas pripadá)...ale to som tiež trochu odbočila :-D
Ondi, nechváľ ma toľko, ja naozaj nepíšem tak dobre ako hovoríš. Pravda je, že som fakt mizerná autorka, neviem písať, ale snažím sa. A dúfam, že sa raz vyrovnám niektorým skvelým autorom ;-)
Ale ďakujem...je to pre mňa naozajstné potešenie :-) ♥♥♥

8 KikusQa youuur SB KikusQa youuur SB | Web | 1. února 2011 v 17:09 | Reagovat

najlešpia je tá posledná veta no skôr dve" xDD nádhernééé

9 Oli (Ondina) Oli (Ondina) | 1. února 2011 v 18:15 | Reagovat

Ywuško, já se omlouvám, že ještě píšu, ale na tohle reagovat MUSÍM...
Prosím tě, jako autorka jsi VÝBORNÁ a máš skutečně talent. Přiznám se ti, že já jsem hodně vybíravá, co se týká povídek a hlavně stylu psaní. A ty jsi mě opravdu oslovila!!!♥♥♥ Vůbec o sobě nepochybuj a NEBOJ se psát. Teď tady budu prosit za všechny čtenáře...prosím, piš! Protože tvé povídky jsou zážitkem. A když si vezmu, jak jsi mladinká, nedokážu si ani představit, jak budeš psát za nějaký ten čas. To bude absolutní nádhera.
Ywi, jsi skvělá! Nepsala bych to, kdybych to tak necítila!
A ještě k tomu párování... Je ubohé, když někdo vidí jen pár Billa s Tommym a kvůli tomu odmítá vše ostatní, i když je to napsané krásně! I já se přesvědčila, že mi nevadí ke klukům jiný partner/partnerka. Prostě se musí čtenář dívat na příběh jako na celek, ne mít předsudky, hloupé předsudky a zanevřít a nečíst povídku jen proto, že se mu nelíbí jeho představa... Když to nepřečte, ochuzuje sám sebe o krásné příběhy...
Ywi, už končím... děkuji za krásné zážitky, které díky tobě můžu s twins prožít. A nejen s twins ;-)

10 Ywča Ywča | 1. února 2011 v 18:24 | Reagovat

[9]: Mne absolútne nevadí, že píšeš :-D ;-) Je to predsa môj blog, u mňa všetko povolené :-D a som rada, že si tu mám s kým písať :D
Ďakujem, veľmi si to vážim, ale ja...neverím si. Proste...koľkokrát som sa chcela na príbehy vykašľať, pretože mi to skutočne nešlo :-| A ešte keď niekto začal s tým, že by si môj príbeh prečítal, ALE musím písať v češtine, pretože slovenčine nerozumie tak dobre :-? :D no to ma fakt dostalo a hovorila som si: aj tak si to nikto neprečíta. Ale ako vidím, tak sa nájde ešte pár ľudí, ktorým sa moje príbehy páčia :-) Aj keď som kedysi písala skutočne ako ...no nechcem hovoriť, ale bolo to strašné :-D
No tak...partnerka by mi vadila...ja hetero nečítam...kedysi som čítala, ale to nebolo na TH :-D ja mám proste Twincest, Billshido, Tomshido, Torg a iné páry ;-) Vieš...ono je to dobré, že sú aj iné páry, pretože nápady na Twincest sa pomaly míňajú, aj keď stále sa vymýšľajú skvelé príbehy ;-) Ale ja viac vyhľadávam veci, ktorých je menej. Pretože všade je len Twincest...a štve ma, že ostatné páry sú "diskriminované" :-D
Ale ja hovorím...keď im to až ak strašne vadí, tak nech to nečítajú, aj tak by na to do komentárov nadávali :-D
Nie, to JA ďakujem za krásne komentáre ♥♥♥ :-)

11 Oli (Ondina) Oli (Ondina) | 2. února 2011 v 11:47 | Reagovat

Ywi, opět musím reagovat... Jen kroutím hlavou nad jednou ubohostí - proč bys měla psát v češtině? Není to tak dlouho, co jsme byli 1 stát a je trapné, když se někdo vymlouvá, že slovensky nerozumí! Ach bože, tohle nesnáším! Slovenština je moc krásný jazyk, takový, víš, krásně měkký, lahodí uchu. Sama mám přátele v Šaľe a nedám na ně dopustit. Možná je to i tím, že jsem z Moravy, máme to k vám tak nějak blíž. Nicméně si nemyslím, že by to bylo nějakým geografickým rozmístěním. To máš něco podobného i v ČR: teď mě asi někteří čtenáři ukamenují, ale pokud si z Moravy a promluvíš v Praze tak, jak ti "zobák narost", dají ti to opovržení najevo a slyšíš jedinou větu: "Ty jsi z Moravy, vííííííď?" Jako by to bylo něco zlého.
Miluju váš jazyk, je krásný, melodický  a mnohdy si říkám, že povídky jsou tím hezčí, takové jemnější. A pokud jim někdo špatně rozumí, je to výmluva!
A určitě si začni věřit! Své čtenáře už dávno máš a další neodolají, protože by přišly o krásné zážitky. Tak se ničeho neboj a piš!♥♥♥

12 siasca siasca | 2. února 2011 v 15:08 | Reagovat

oooooooooooooh, to bolo dokonalé, úplne som sa do toho zaláskovala !!! luwluwluw.... moc krásne popísané! bolo to celé tak nevinné..... ale najviac sa mi aj tak páčilo, že to Tom vzal tak krásne a bratsky. Naozaj, toto sa ti podarilo, milión LIKE a hviezd. Je to fakt geniálne.

13 Leah^^ Leah^^ | Web | 3. února 2011 v 14:49 | Reagovat

Děkuji moc za komentář, strašně mě potěšil. :) Jinak to vysvědčení si měla teda dobré, taky bych chtěla takové jak ty, ale to se budu muset hodně snažit. :D A jaktože si neměla tu jednu dvojku, z čeho měla být? :D A z čeho byli ty ostatní? :)

14 Leah^^ Leah^^ | Web | 3. února 2011 v 15:14 | Reagovat

z občanky mi chtěla dát učitelka trojku. :D:/ nakonec z ní mám naštěstí dvojku :D tak tu matiku a fyziku chápu, z toho mám taky dvojky. a pak ještě z tělocviku, ekologického semináře a zeměpisu. :D:/ a v jaké si třídě? ;)

15 Leah^^ Leah^^ | Web | 3. února 2011 v 18:45 | Reagovat

Na tvoji školu bych chtěla jít! :D Já bych z těláku měla jedničku jenomže máme blbou učitelku a ta si na mě strašně zasedla a ta stejná mi právě dala i z toho semináře a zkazila mi úplně průměr :/:D No teda, na to že jsi v devítce máš hodně dobré známky! :) Já sem v 8. ale taky sem měla být už v devítce. A už víš na jakou školu pak půjdeš?:))

16 KikuskaDrew KikuskaDrew | 15. února 2011 v 11:52 | Reagovat

Waaaau no radost citat :P Daváj napiš dalsiu ehh jednorázovku nech je co citaat :PP a táá posledna veta "Áno, Bushido je môj priateľ. Milujem ho."  uplne aaa najkrajšie ♥♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama