Therapy 2/2

3. ledna 2011 v 19:14 | Ywča |  Oneshot
 Ehm, pocity? Je to dosť krátke, myslím, že som túto jednorázovku mohla ešte viac rozpísať. Ale nejak som to unáhlene ukončila. No...uvidíme, aké budete mať z toho pocity vy. Budem rada za každý komentár ;) S tým prepisovaním som si dala fakt prácu (raz sa mi ten koniec úplne zmazal, takže som musela odznova :D) No...nejdem zdržovať, môžete sa pustiť do čítania.
Ywča

Tom sa hrabal v nejakých starých albumoch s fotkami, snažil sa spomenúť si. Nie že by si nepamätal veci z minulosti tak, ako Bill, no v hlave mu behalo iba jediné - ten prívesok. Vedel, že ho Billovi dal, lenže nevedel kedy a pri akej príležitosti to bolo. Musel to zistiť. To ,že si naň Bill pamätal muselo čosi znamenať. Musela to byť špeciálna chvíľa. Keď už albumy prezeral tretíkrát, usúdil, že tam odpoveď nebude. Napadlo ho ,že mu ho musel dať v súkromí, a preto neexistovali žiadne fotografie. Chcel ísť za Billom a
spýtať sa ho to, no nechcel ho opäť dráždiť. Vždy, keď sa s nim snažil rozprávať, nedopadlo to dobre. Bill sa uzavrel do seba a neprítomne hľadel do steny.
Tom si povzdychol. Je to už niekoľko mesiacov a on má zajtra nastúpiť do školy. Úprimne, nevedel, čo má od toho očakávať.

***

Školský rok ubiehal dosť biedne. Tomovi sa v škole nedarilo, jeho spolužiaci boli idioti teda okrem Billa, ktorý sa správal normálne. Toma to miatlo. Jeho brat bol v škole síce ticho, no nebol tam žiaden náznak toho, ako sa správal doma. Dokonca počul, že sa Bill už párkrát stretol so šikanovaním. Naštval sa a hneď sa išiel porozprávať
s tými chalanmi, čo Billovi tak nepekne ubližovali. Pre Simone bolo toto zistenie, že jedného jej syn šikanujú a druhého zbili, pretože si ho zastal, bolestivé. Rozhodla sa konať.

***

"Tom, môžeš na chvíľku?" zavolala Simone svojho o desať minút staršieho syna do obývačky. Tom k nej ihneď dobehol, jeho oko zdobil obrovský monokel, ktorý už pomaly mizol.
"Deje sa niečo?" spýtal sa bojazlivo.
"Sadni si," povedala namiesto odpovede. Tom si sadol. Bol nervózny, výraz jeho matky nehovoril nič dobré. "Bill pôjde na liečenie." Tom zbledol.
"Čo?" vyhŕkol a v rýchlosti sa postavil. "Nie! Prečo?"
"Tom, on sa s toho takto nedostane. Oni vedia, čo robiť. Bude v dobrých rukách," snažila sa ho upokojiť, no docielila pravý opak.
"Boli sme niekoľko rokov od seba. Niekoľko posraných rokov, pretože som bol po nehode v kóme a ty náš teraz chceš opäť rozdeliť?!" vyhŕkol naštvane a zúfalo si trhal vlasy.
"Tom, dávaj si pozor na ústa!" okríkla ho. Nechcela ich oddeliť, nemala to vôbec v pláne, no mrzelo ju, že si to jej syn myslí.
"Bill odchádza za pár dní," zašepkala a tým ukončila ich rozhovor.
Tom sa so slzami v očiach premiestnil do izby. Nie do svojej, ale do Billovej. Zúfalo prišiel k bratovi, Bill sedel na posteli. Tom si k nemu prisadol a pevne ho objal.
"Chlapec je smutný," zašepkal Bill, hladkal Toma po vlasoch.
"Som Tom," zavzlykal.
"Tom," zopakoval po ňom Bill. Tom sa pomaly odtiahol.
"Ty si na mňa pamätáš?" spýtal sa zaskočene, jeho srdce prudko bilo a Tom mal pocit, že mu vyskočí z hrude. Všetko sa ale pokazilo, keď sa Bill zatváril nechápavo.
"Bill, prosím. Som tvoj brat," fňukal mu do mikiny.
"Môj brat je Tomi," naštvalo sa čiernovlasé stvorenie.
"Nie, ja som Tomi. Tomi je zdrobnenina od mena Tom," vysvetlil mu.
"Máš s mojim bratom rovnaké meno," povedal Bill po chvíli rozmýšľania. Tomovi sa do očí opäť nahrnuli slzy. Objal Billa a zúfalo sa k nemu tisol. Po dlhej dobe sa odtiahol a zadíval sa do tej nevinnej tváre. Zrazu si všimol veci na Billovom krku. Bol to ten prívesok. Jemne ho chytil do ruky a hypnotizoval pohľadom. Bol na ňom malý anjelik. Pozorne si ho prezrel, všimol si, že ten anjel mal v rukách srdce, na ktorom bolo čosi napísané. Prečítal to a skoro sa mu zastavil dych. Spomenul si.
"Milujem ťa," zašepkal Bill a sklopil zrak.
"Čože?!" vyhŕkol zmätene Tom.
"Na tom prívesku. Je tam napísané Milujem ťa," pokrčil ramenami. Tom prudko vyskočil z postele. Vedel to. Vedel, prečo mu ten prívesok dal, kedy a čo pritom spravil. Bolo to tesne pred tou nehodou, snažil sa vyhnať si z hlavy, čo vtedy urobil. Prečo to urobil? A prečo si Bill pamätá práve na toto?

***

Sedel na posteli s príveskom v ruke, bol duchom neprítomný. Bill mal zajtra odísť. Toma to bolelo. Chcel, aby si Bill spomenul. Pretočil malého anjelika v ruke, zrazu ľutoval, že Billovi ten prívesok v noci ukradol. Nechcel ani pomyslieť na to, čo sa stane, keď sa jeho brat prebudí. Preto radšej nepokúšal osud, zodvihol sa z postele a mieril si to k bratovi do izby.

*

Pomaly otvoril dvere tak, aby sa Bill nezobudil. Prebehol mu mráz po chrbte, pred očami mal seba a brata, keď...nie! Už na to nebude myslieť. Ale čo ak...?
Pristúpil k posteli a sadol si na okraj. Díval sa, ako Bill pokojne spí. Bol taký krásny.
"Možno ťa naozaj milujem," povzdychol si. "Ale vtedy som bol malý, ako som mohol vedieť, čo je to láska? Ako si to mohol vedieť ty? Bolo to pre teba dôležité? V tú noc som ťa pobozkal, pomaly a nežne. Nechal si sa, naozaj sa ti to páčilo?" mrmlal Tom a sledoval brata, ktorý bol už dávno hore, mlčky naňho hľadel.
"Chceš to znova? Chceš, aby som ťa opäť pobozkal a povedal ti, že ťa milujem?" Billovi tiekli slzy, no Tom si ich v tej tme ani nevšimol. Pred očami mal iba jediné - krásneho Billa pred sebou.
Pomaly sa k nemu nahol, všimol si jeho uslzených očí. Bill sa nechal, neprotestoval. Nemohol pohnúť ani prstom. Až keď jedna osamelá slza dopadlo na jeho tvár, zažmurkal a pootvoril ústa. Tom plakal spolu s ním.
Tom Billa jemne chytil za krkom, stále sa k nemu približoval. Delili ich od seba milimetre. Bill cítil na svojich perách horký dych, chvel sa.
"Milujem ťa," zašepkal Tom a spojil ich pery. Cítil mravenčenie po celom tele, chytil Billovu ruku a otvoril ju. Prstom jemne prešiel po chlapcovej dlani, položil mu do nej prívesok. Nebolo to také ako predtým , bolo to omnoho krajšie, emotívnejšie. Tento krát vedel, čo cíti. Cítil lásku. Zakázanú lásku.

*

Pretočil sa na posteli, ostré svetlo ho udrelo do tváre. Pomaly otvoril oči, zažmurkal. Usmial sa, keď si spomenul na včerajšiu noc. Škoda len, že nemohol ostať v Billovej izbe dlhšie.
"Dobré ráno," vošiel do kuchyne a pozdravil rodičov. Ani nevedel, kedy naposledy sa tak dobre vyspal. Simone a Jorgen ho odzdravili, Tom si sadol za stôl.
"Kde je Bill? Ešte spí?" spýtal sa s úsmevom. Simone sa naňho zvláštne pozrela.
"Tom, dnes ráno sme ho s otcom odviezli do liečebne," povedala opatrne, Tomov výraz v tvári bol neidentifikovateľný.
"Čože?! Ako si mohla!" buchol do stola, ktorý sa pod jeho silou zatriasol.
"Tom, predsa som ti to hovorila," obhajovala sa jeho matka. Tom sa trošku upokojil, ale to len navonok. Vnútri mal naozaj zmiešané pocity.
"A-ako sa Bill tváril? Bol normálny?" dostal napokon zo seba.
"Ako to myslíš, že normálny? Správal sa ako za posledných pár rokov. Preto sme ho tam poslali. Tom, uvedom si, že tvoj brat trpí," rozplakala sa. Tom k tomu tiež nemal ďaleko. Myslel si, že sa to tým včerajškom zmenilo. Bill bol včera opäť...starý Bill. Opäť to bol jeho malý brat, jeho dvojča. Myslel si to, ale nič sa nezmenilo. Bol smutný. Po prvýkrát sa chcel vrátiť do kómy. Tento krát ale zaspať a už sa neprebudiť.
"Tom, si v poriadku? Ak chceš, môžeme sa ísť naňho pozrieť," povedala starostlivo Simone, Jorgen iba súhlasne prikývol. Tom zavrtel hlavou. Nemohol. Ak by išiel za Billom, nedokázal by už odísť. Bolo by mu jedno, či ho brat pozná, alebo nie, ostal by pri ňom.
So slzami v očiach vybehol do svojej izby. Vo dverách sa ale zastavil a radšej vstúpil do vedľajších, kde mal izbu Bill.
Zničene si sadol na posteľ a hlavu si schoval do dlaní. Po chvíli uprel svoj zrak na nočný stolík. Zarazil sa. Bol tam. Ten prívesok tam bol. Roztrasenými rukami ho chytil a hypnotizujúco naňho hľadel. Prečo si ho Bill nezobral? Už ho nepovažoval za dôležitý?
Tom sa začal obzerať po celej miestnosti. Plyšový medvedík chýbal. Ale prívesok tu stále bol.
"Je to bezcenná vec," zavrčal naštvane a hodil prívesok o zem. Vstal a odišiel.

***

-o niekoľko týždňov neskôr-

"Tom, prosím, on ťa potrebuje," snažila sa Simone presvedčiť svojho syna, aby sa išiel s nimi pozrieť na Billa.
"Nepotrebuje. On má svojho Tomiho," povedal s hraným nezáujmom, ale v skutočnosti si neprial nič viac, ako vidieť brata. Lenže...bál sa.
"Tom, nie je na tom psychicky dobre. Prosím, poď. Ja viem, že chceš ísť," chytila ho za ruku a ťahala do predsiene. Tom sa nakoniec zlomil. Túžba vidieť milovanú osobu ho premohla.

*

Potichu vstúpil do tmavej miestnosti, nervozita mu zrazu nedovolila sa ani pohnúť. Pustil kľučku a dvere sa zabuchli. Čiernovlasý chlapec ležiaci na posteli uprel svoj zrak smerom k dverám. Zalapal po dychu.
"Ahoj," zašepkal Tom bezmocne, vidieť Billa bolo ako droga. Cítil sa ako keby lietal v oblakoch.
Bolo ticho. Bill sa ani nepohol, iba neprítomne hľadel Tomovi do očí. Tom sa odvážil a prišiel až ku čiernovlasému chlapcovi. Bill si sadol a jemne Toma pohladil po hrudi.
"Chýbal si mi," vyslovil Tom, prehraboval sa chlapcovi vo vlasoch.
"Aj ty mne," bolo počuť Billov tichý hlások. Tom prekvapene vyvalil oči. Bill sa zachichotal. "Tomi." Tom zalapal po dychu, musel si sadnúť. Čo to jeho brat práve vyslovil? Jeho meno? A bolo mierené jemu?
"Bill, ty vieš kto som?" dostal zo seba po minúte ticha.
"Spomenul som si. Vtedy ako si mi dal pusu... j-ja... ty si mal nehodu, bol si v kóme," koktal a tisol sa ku chlapcovi. "Si môj brat." Tom sa neudržal a vzlykol. Zobral brata do náručia a pritisol si ho k hrudi.
"Milujem ťa, Billy."
"Milujem ťa, Tomi."

"Myslím, že tento je tvoj," všimol si Tom plyšového macka ležiaceho na posteli a podal ho bratovi.
"Už ho nebudem potrebovať. Som dosť starý na to, aby som sa hral," zasmial sa Bill. Ich pery sa spojili.

***
-o tri roky neskôr-

"Vieš, že ti tie dredy pristanú?" prehraboval sa čiernovlasý chlapec svojmu bratovi v dredoch, usmieval sa. Tom sa zaškeril, pohľadom hypnotizoval snehové vločky, ktoré sa zachytávali Billovi vo vlasoch. Sedeli v parku na lavičke, bol Štedrý deň.
"Tak čo, Billy, už chápeš svet?" usmial sa Tom na Billa zamilovane, snažil sa zahriať bratove ruky, pretože mu bola zima.
"Nie, ale pochopím ho s tvojou pomocou."
"Veľa sme toho za tých pár rokov zameškali," povzdychol si Tom. "Ani sme si neužili detstvo." Bill sa opäť usmial, začal sa hrať so svojim starým príveskom na krku.
"Máme celý život pred sebou. Keby si ma nezachránil, stále by som hľadel na tú prázdnotu v mojej izbe a nevidel túto bielu krásu," vtisol mu bozk na jeden dred. "Ale tú najväčšiu krásu som mal stále na očiach a aj tak som ju nevidel. Nevidel som teba, Tomi." Tom si k sebe Bila pritiahol a nežne pobozkal.

Koniec

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KikusQa I Love you xDD KikusQa I Love you xDD | Web | 3. ledna 2011 v 19:22 | Reagovat

N8dhernééé! Hlavne ten koniec! :-D  Milujeeeeeeeem úžanséé

2 Janiie Janiie | 3. ledna 2011 v 20:17 | Reagovat

taková krásná, procítěná povídka.. já ji uplně hltala.. tolik sem chtěla vědět jak to dopadne.. vždcky sem jukla dopředu a pak si řekla.. Janiie... nesmíš.. a vrátila se a četla dál.. je to kouzelné krásné, úchvatné.. sakra já nemám slova.,. moc se mi to líbilo.. :-)

3 Diana Diana | E-mail | Web | 4. ledna 2011 v 0:47 | Reagovat

Toto bola úplne najkrajšia.. Ach nemám slov.. Keď ho vtedy Bill stále odmietal , chcela som mu vraziť :D Lenže potom ma napadlo , že to nie je jeho vina... Je to len chudák chlapec , ktorý sa s tým jednoducho nevie zmieriť... Som hrozne rada , že to takto dopadlo.. A taktiež som ju prečítala na jeden nádych.. tak som bola zvedavá :) A poviem , že je naozaj prenádherná :)

4 Denidá:) Denidá:) | E-mail | 6. ledna 2011 v 10:36 | Reagovat

zlato bolo to upe perfektné :) naozaj , véééľmi sa ti to podarilo a som rada že to skončilo šťastne a Billino si uvedomil , že jeho skutočný bráško neni macík :)ae živí Tomi :) Dúfam že ešte niekedy napííšeš takúto psycho ff , keď si spomínala že ich máš rada ( ja tiež MOC :D ) tak verím že ešte tu takáá bude od teba :)

5 fallen_Angel669(Chorche:D) fallen_Angel669(Chorche:D) | 22. ledna 2011 v 11:51 | Reagovat

oh...ten koniec je úplne nádherný:) a inak vieš o tom, že aj ja mám svojho Tomiho? :D a to s tým medvedíkom, a ako ho odložil potom, a proste všetko úplne, ako si spomenul, ako vedel, že ho miluje a ako sa "našli" a všetko, no jednoducho krása! :)

6 Majka Majka | Web | 8. února 2011 v 22:29 | Reagovat

Tak takovýhle trošku psychologické povídky mám opravdu ráda! :-)
Bylo to všechno krásně popsané, bylo mi tam obou kluků tak líto :-( Protože vlastně ani jeden z nich nemohl za to, co se děje :-( Jsem ráda, že to nakonec dobře dopadlo! Miluju šťastné konce, vážně jo! Opravdu! :-)
Je to náhodou nádherná povídka, moc se mi líbila!
Ta Forever Now je taky twincestní? Já se raději předem zeptám, abych se náhodou nepustila do něčeho... jinýho :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama